Putinov krok tak zasiahol do najväčšej investície americkej spoločnosti v
Rusku a je totožný s taktikou, akú ruská vláda zvolila v prípade
ďalších energetických projektov v krajine. Dekrét dáva ruskej vláde
právomoc rozhodovať o tom, či si zahraniční akcionári budú môcť v
projektoch ponechať svoje podiely.
Exxon Mobil kontroluje v projekte Sachalin-1 30-percentný podiel.
Ďalšími partnermi v ropno-plynárenskom projekte na Ďalekom východe sú
ruský ropný koncern Rosnefť, indická firma ONGC Videsh a japonská
SODECO.
Produkcia ropy v rámci Sachalin-1 dosiahla v júli približne 10.000
barelov ropy denne (1 barel = 159 litrov). Pred začatím vojny na
Ukrajine pritom predstavovala zhruba 220.000 barelov/deň.
Exxon Mobil sa usiloval po invázii Ruska na Ukrajinu a zavedení sankcií
voči Moskve svoje aktivity v ruskom projekte ukončiť a podiel v
Sachalin-1 presunúť na niektorého z partnerov. V tom mu však zabránil
iný ruský dekrét, ktorý zakázal firmám z nie priateľských krajín predaj
podielov v ruských energetických projektoch aj bankách do konca tohto
roka. Americká firma preto pohrozila, že sa obráti na medzinárodnú
arbitráž. K najnovšiemu dekrétu sa Exxon Mobil nevyjadril.
Nereagovala ani japonská spoločnosť SODECO, avšak japonská vláda, ktorá
vo firme kontroluje 50-percentný podiel, dala najavo, že rokuje s
partnermi o riešení situácie. Japonský minister obchodu Jasutoši
Nišimura v nedeľu uviedol, že projekt Sachalin-1 je pre Japonsko veľmi
dôležitý. Na otázku, či si Japonsko plánuje podiel v projekte ponechať,
Nišimura odpovedal, že "z pohľadu diverzifikácie dovozu ropy je to mimoriadne dôležitý projekt".
Na základe dekrétu Moskva vytvára novú ruskú spoločnosť pod kontrolou
dcérskej firmy koncernu Rosnefť, ktorá prevezme práva investorov v
projekte Sachalin-1. Po vzniku tejto firmy budú mať zahraničné podniky
jeden mesiac na požiadanie Moskvy o získanie akcií v spoločnosti.
Rovnakú stratégiu použil Putin v júli v prípade druhého ropného a
plynárenského projektu na Ďalekom východe Sachalin-2. V ňom sú partnermi
britsko-holandská firma Shell a japonské obchodné spoločnosti Mitsui a
Mitsubishi. Tie medzitým požiadali Moskvu o prevzatie podielov v novom
prevádzkovateľovi, čo ruská vláda schválila.